Rastliny rodu Sedum rastú na severnej pologuli.

Vyskytujú sa v oblastiach charakteristických rýchlym odtokom zrážkovej vody a malou konkurenciou ďalšieho rastlinstva .. Len málo pohorí na severnej pologuli nemá aspoň jedného zástupcu tohto rodu. Niekoľko druhov je rozšírené vo všetkých zemepisných pásmach, ako napríklad druhy z tundry, ktoré rastú severne od polárneho kruhu. Vo veľmi vysokých zemepisných šírkach sa rozchodníky vyskytujú na skalnatých alebo piesočných pásoch, bližšie k tropům je nájdeme aj v nízkych polohách pozdĺž pobrežia.

Tri kontrastujúca oblasti sú obzvlášť bohaté na druhy rodu Sedum. Pobrežie Stredozemné more s ostrovmi, plus priľahlá horské pásma - najmä Sierra Nevada, Pyreneje, Centrál du massive, Alpy, Apeniny, Dinárske Alpy, balkánske pohoria a horské lúky Atlasu, sú domovom pre vyše 100 druhov rozchodníkov a ešte oveľa viac variantov a miestnych foriem . Veľká časť tejto zóny má suché leto.

Brehy Stredomoria majú významnú letné suchú periódu, a tunajšie druhy sú na to prispôsobené. Mnohé z nich po odkvitnutí na zimu zaťahuje a rašia opäť na jar, či sú jednoročné, kedy po vysemení odumierajú. Zo semien potom vyklíči budúci rok na jar nové rastliny (Sedum caespitosum). Vždyzelený druh (Sedum sediforme) z tejto zóny je najviac sukulentné zo všetkých euroázijských druhov. Jeho silné, kožovité, často modrozelené striebristé listy pomáhajú uchovať vlhkosť, až do doby, kedy na konci letného obdobia zostáva na špičke stonke len malý trs listov. Sedum tuberiferum má hľuzovité propagule, v ktorých uchováva vlhkosť pod úrovňou zeme a tak prečkáva obdobie sucha.

Tiež pohoria Himaláje je bohaté na rod Sedum. Reťazce spojených hrebeňov sú domovom najviac druhov zo subgenu Rhodiola ktoré rastú zvyčajne vo veľmi vysokých výškach. Susedné juhozápadnej Čína má bohatú flóru rozchodníkov subgenu Hylotelephium, subgenu Sedum skupiny Aizoon, Orostachys a Sedum. Tieto druhy sa rozšírili do centrálnej Ázie a priľahlých sopečných ostrovov okrajov Pacifiku, vrátane Japonska. Hokkaido, najsevernejšej zo 4 hlavných japonských ostrovov, má ostré zimy, ale niekoľko druhov rozchodníkov rastie v blízkosti hladiny oceánu, ktorý je zasahuje svojou vodné tříští.Kyushu, najjužnejší z hlavných japonských ostrovov, má zase tak krátku zimu, že dva druhy rozchodníky tu rastú po celý rok. Ešte niekoľko druhov obýva alpínske pásmo.

Nížinné druhy z Kyushu potrebujú zimnú ochranu. Pravdepodobne asi tak 200 druhov rozchodníkov z oblastí Ďalekého východu, budú zaregistrované a rozpoznávané ako odlišné druhy subgenu Rhodiola, rastúcich vo veľmi vysokých výškach, zvyčajne s veľkými ztlustlými rizómy. Mnoho ďalekovýchodnej druhov subgenu Sedum, rastúcich v oblastiach výdatných letných monzúnov, nie sú nijako zvlášť sukulentné. Niekoľko druhov, napr S. rossulatobulbosum, je spájané s vlhkými miestami, hoci náleziská majú dokonale drenážovanie.

Mexiko je tretí oblasť s bohatou flórou rozchodníkov. Oblasť troch križujúcich sa hrebeňov s vnitrohorským platom a relatívne novými sopečnými vysoko položenými zónami, obsahuje okolo 100 druhov rodu Sedum, pričom niektoré z druhov sa rozširujú až do USA. Niektoré druhy (S. frutescens) rastú na lávových poliach, kde vytvára masívne stonky, aby sa vybavili vodou a vytvára tiež papierovú kôru a malé opadavé listy, na zníženie výparu. Ďalšie druhy v oblastiach so silnými dažďami preferujú vlhké, tienisté, kaňonové steny, kde majú tendenciu rásť smerom dole. Mexická polopúští je asi najbohatšie krajiny sveta na xerofytní a sukulentné rastliny. Niekoľko mexických druhov (napr. S. moranense) je zimuvzdorných aj v krajinách s miernym podnebím, pretože rastú vo veľmi vysokých polohách kde musí odolávať mrazu a ledu.Ve vlhkých regiónoch Mexika rastú stromy, agáve alebo kaktusy a niekoľko druhov rozchodníkov, rastúcich epifytické. Predovšetkým mexickej rozchodníky sú spájané so zvažujúcimi sa, dobre drenážovanými oblasťami, kde nemajú konkurenciu ďalších rastlín.

Navyše, mimo tieto tri oblasti bohatých na druhy rodu Sedum, má severná Amerika cez 30 endemických druhov, najčastejšie v západných Kordillierách, ale niekoľko druhov sa vyskytuje aj vo východných Kordillierách ak nim přimknutých plošinách. Európa má niekoľko široko rozšírených druhov, a to severne od Álp. Stredný východ má niekoľko endemických jednoročných druhov a východná Afrika, až k poludníku, má hrsť pravých druhov rozchodníkov. Niekoľko druhov je endemických na ostrovoch Macronesie v Atlantiku.
Všade, kde boli v miernych oblastiach južnej pologule v miernom klímy zakladané kolónie, sa začali rozširovať aj rozchodníky. Od Tier del Fuego po Nového Zélandu sa rozchodníky smíchávaly s pôvodnou flórou a šírili sa ďalej.

Uverejnené so súhlasom autora

Preklad: Jaromír Végner

Autor: Ray Stephenson, Sedum cultivated stonecrops, 1999

Dagmar Petrlíková 2009