Poslednou dobou sa pomerne často zaoberám otázkou, ako by sa mala správne osadiť kamenná suchá múrik. Múriky ako také sa mi páči. Nie tie moderné, z betónových prefabrikátov čo sa tvári ako pravý kameň, ale tie skutočné, čo lemujú poľné cesty, vznikajú z polorozbořených múrov starých, dnes už neexistujúcich domov. Múriky ktoré vznikali tak, ako ľudia obrábali svoje políčka a zozbierané kamene skladali pozdĺž hraníc pozemkov. Múriky v ktorých sa ukrývajú jašterice a hmyz, v ktorých hniezdia drobné vtáctvo. V neposlednom rade sú to aj múriky nové, ktoré vznikajú na našich záhradách ako dekoračný prvok a sú osadzované rôznymi druhmi odolných skalničiek. Pre mňa osobne sú najkrajšie múriky zo starých opukových kameňov, na ktorých sa podpísal zub času. Sú ľahko ošumelá, rozpukané a porastené zaujímavými rastlinami. V minulom roku som sa pre záchranu jednej takej múriky rozhodla a to tým najprirodzenejším spôsobom. Priesady odolnými druhy rastlín, ktoré svojimi koreňmi spevní postupne zosúvajúci sa murivo.

Osádzanie také staré múry nie je nijako náročné a zvládne ho takmer každý. Priesady múru myslím jej vrchnej časti tak, aby zasadené rastliny vytvorili hustý koberec spevňujúci povrch a ochránili tak murivo pred prenikaním vody a následným zosúvaním. Veľmi dôležitý je výber druhov, ktoré pre takéto vysádzanie vyberieme. Pomerne často čítam v ponukách rôznych záhradníckych firiem - druh pre suché múriky. To môže byť síce pravdou, ale pre náš účel sa hodia len tie druhy, ktoré majú hustý, nitkovitý, povrchový koreňový systém. Rastliny s dlhým, mrkvovitým koreňom sú vhodné do zvislých štrbín, nie na spevňujúce vodorovnú plochu. Rovnako dôležitá je aj odolnosť jednotlivých rastlín. Malo by sa vždy jednať o druhy, ktoré dobre zvládajú extrémne podmienky dlho trvajúcich období sucha striedané výdatnými dávkami vody prívalových dažďov, rovnako tak ako s vysušujúcimi nárazovými vetrami.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že sa mi osvedčilo iba niekoľko druhov rozchodníkov, ktoré sa veľmi dobre vyrovnávajú so stresovým prostredím, akým suchá múrik je. Jedná sa hlavne o Phedimus Spurius a Phedimus hybridus, obaja vo svojich botanických formách, nie kultivary. Ďalšími potom sú Sedum album, Sedum sexangular e, Sedum acre a Sedum dasyphyllum. Rovnako odolné sú aj Sedum montanum a Sedum sarmentosum. Z ďalších rastlín je ideálny Sempervivum tectorum. Už jeho české meno, skalnica strešné, ho predurčuje pre osadzovanie stresových stanovíšť. Aj tu platí, že kultivary nie sú vhodnými rastlinami. Veľmi odolné a zvládajúci každej extrémne počasie sú jovibarby, hlavne potom u nás najznámejšie a domáce Jovibarba globifera. Dajú sa použiť aj rôzne druhy klasických polštářovek, ako je napríklad Aubrieta alebo nátržníka, Dianthus deltoides, Veronica spicata alebo Veronica prostrata. Zoznam by som uzavrela drobnými festukami, ale pri ich použití je dobré občas skontrolovať, tu sa nesemení do svojho okolia a neutiskují tak zvyšné druhy, ktoré nie sú dostatočne konkurencieschopné.

Potom už si len stačí rozmyslieť si, či zvolíme husté osadzovanie bez medzier medzi jednotlivými trsy, alebo či vytvoríme akúsi malú prírodnú skalku s plochými drobnými kameňmi na povrchu. Majme na pamäti, že všetko by malo vyzerať čo najviac prirodzene a používať by sme mali čo najviac rastliny, ktoré sú našimi domácimi druhmi. Suché múriky sú predsa krásne a do našej krajiny patrí.

2011 © sedum.cz