Ďalším z radu európskych kobercových rozchodníkov je druh pochádzajúci z juhozápadnej časti Bulharska, Sedum stefco. Menej skúsený pestovateľ by si ho mohol pokojne pomýliť s druhom Sedum album. Pri podrobnejšom pohľade však zistíme výrazné rozdiely. Tými hlavnými a rozhodujúcu moji sú v čase vegetácie karmínovej stonky a červené listy. Keď sa v neskorom lete otvoria ružovkasté kvety, nie je pochýb o tom o aký druh sa jedná.

Sedum stefco má pomalší rast a svojim porastom neobťažuje okolie. Tvorí husté koberce ktoré na slnečnom stanovišti priamo septembra. Vďaka pomalému rastu je ideálny do zvýšených partií sklalek, odkiaľ ľahko prepadáva cez kamene. Široké uplatnenie má aj pri osadzovaní korýt a miniatúrnych skaliek v rôznych misách. Najlepšie je vysadiť ho k okraju, ktorý svojim kompaktným porastom pekne olemuje a naruší tak pravidelnosť tvaru nádoby. Veľmi efektne vyzerá v štrbinách medzi kameňmi, kde svojím sfarbením vytvorí s podkladom výrazný kontrast.

Priznám sa, že keď som získala Sedum stefco, tak trošku som podceňovala jeho vzhľad. V tej dobe bolo málo slnka, začínalo jar a rastlina sa mi javila skutočne ako Sedum album. Bola zelená, nevýrazná a takmer nerástla. Rezeň som zasadila do malej misky a umiestnila medzi ďalšie druhy rozchodníkov. Počas leta sa škaredé káčatko premenilo na krásny, červeno žiariace bochníček tvorený husto stěsnanými ružicami výrazne červených, sukulentných listov.

Stefco vyžaduje pre krásne vyfarbenie slnečné stanovište. Pri pestovaní v tieni alebo trvale v skleníku stráca červená farba, rast sa stáva bujnejší a Roštín tým prichádza o svoju atraktívnosť. V oblastiach, kde sú úpornější zimy s vyššími mrazy je nutná ochrana proti vymŕzaniu. Vo sklace zaistíme vzdušný kryt z čečiny, druhy pestované v nádobách umiestnime na chránené miesto studeného skleníka alebo pareniska. Pred zimou je vhodné založiť na chránené miesto vždy niekoľko rezňov, pre prípad, že by sme o rastlinu počas zimy prišli.