Rod Sedum je veľkým rodom, ktorý nájdeme na takmer celej severnej pologuli. Niektoré druhy vyžadujú úpal, niektoré tienisté miesto, niektoré druhy rastú na dne potokov a bažinatých brehoch riek, ďalšie druhy nájdeme na skalných útesoch nad hladinou mora a vlahu zbierajú z morského príboja slanej vody. Ako je zrejmé, pestovanie nie je jednotnou záležitosťou, tak ako je bohužiaľ v prevažne väčšine prezentované. Väčšinou sa stretávam s názorom, .. "keď rozchodník, tak na úpal". Trebárs také Sedum stoloniferum (dnes už Phedimu stoloniferus) na plnom slnku celkom určite zahubíte. Pre úspešné pestovanie je nutnosťou vytvorenie dobrých podmienok. Tým si ušetríme veľa starostí a taky času ktorý nemusíte následne venovať záchrane rastlín.

Pri pestovaný jednotlivých druhov je dôležité nájsť si informácie, kde vlastne ktoré druhy rastú na svojich lokalitách. Trebárs ma prekvapilo, keď som čítala popisy lokalít Sedum clavatum. Druh rastie na tienistých a vlhkých miestach, v roklinách, vo zvislých škárach a štrbinách skál. No a pretože to je druh z Mexika, väčšina z nás by ho umiestnila na plné slnka, čo by asi nebolo to pravé orechové. Už len to, že sa v horúcich letných dňoch korene v pestovateľskej nádobe prehrievajú a po zaliatí môže dôjsť k ich zapareniu a následnom odumretie. Ono tu ani tak nejde o slnečný svit, ktorý až tak rastline neublíži, ale o teplotu vzduchu. Podľa podmienok v ktorých sa nachádza ľahko odovodíme, že vyžaduje chladnejší vlhký vzduch. To že rastie v škárach potom ukazuje na to, že rastlina nemá rada premokrenie, pretože zvislá poloha ukazuje na rýchly odtok vody.

Pre predstavu tu popíšem ako mám svoju zbierku umiestnenie. Pre zbierku (150 druhov), mám špeciálne vyčlenené miesto dvoch 7 metrov dlhých parapetov. Sú postavené proti sebe tak, že na jednej strane chytajú prvé ranné slniečko, na strane protiľahlej potom slnko poludňajšie a popoludňajšie. Polovica prvého parapetu je od 10 hodín zatienená, tam sú umiestnené druhy ktoré vyžadujú tieň. Druhá polovica je oslnená až do 13 hodín. Druhý parapet má slnečný svit od 10 do 15 hodín. A opäť je doba slnenie rozdelená na dve časti. Prvá polovica chytá slnko od rána do hodiny dvanástej (tam sú napospol mexickej ruhy, ktoré majú rady slnko ale nie dlhodobý úpal), druhá polovica od 10 až do popoludnia. Obaja parapety stojí na betónovej ploche pod úrovňou terénu tak, že všetky misky na nich položené sú zároveň s trvalkovým záhonom, ktorý celú plochu dookola lemuje. Na pestovanie rozchodníkov je toto umiestnenie ideálne. V období letných horúčav, kedy väčšina sukulentov stagnuje stačí, keď polievam okolité záhony a tým poskytujem dostatok vzdušnej vlhkosti pre sukulenty, ktorým to evidentne vyhovuje.

Samozrejme, ak vlastníte niekoľko druhov, nie je potrebné sa zaťažovať tvytvářením špeciálnych podmienok, rastlinka sa vždy umiestnenie alebo zasadia na to najvhodnejšie miesto. Ale to čo som tu opísala je vlastne overené skúsenosťami, kedy som postupne, tak ako sa zbierka rozrastá, hľadala najideálnejšie podmienky pre zostavenie ucelenej kolekcie bez toho, aby museli byť jednotlivé druhy na rôznych, od seba vzdialených miestach záhrady. Veľmi dobre si pamtuji, keď som pri prvých zbierkových rastlinách putovala po celej záhrade a hľadala to nejleší miesto. Buďto bol moc slnečné, alebo zase pre niektoré druhy moc tienisté.

Často mi ľudia píšu, že po prečítaní týchto stránok si uvedomili, prečo im niektoré druhy nerastú, hlavne vďaka nevhodne zvolenému miestu na ktorom ich majú zasadené. Mňa osobne najviac prekvapilo, keď som začal študovať tento rod, koľko druhov vyžaduje tieň alebo aspoň polotieň. A zase naopak, niektoré druhy, ako napríklad Sedum oreganum, vyžaduje ten najväčší úpal a suchšie podmienky, hlavne na prezimovanie. Na plnom slnku vytvorí nádherne kompaktné, tesne zomknutá bochníček temne kramínově sfarbených lesklých ružíc. Pri nedostatku svetla je trs rozpadávajúce, vytáhl a úplne sa vytratí červené zafarbenie listov.

Zaujímavá je aj premenlivosť rozchodníkov v rôznych ročných obdobiach. Inak vyzerajú na jar, inak v lete a niektoré sú najkrajšie na jeseň. Najčastejšie majú druhy na jar sviežo zelené listy a postupom roka sa ich vyfarbenie stáva výraznejším a sýtejšími. Prekresľuje sa niektoré línie, ktoré na madých listoch nie sú vidieť. Typické je Sedum lydium. Z jari je sviežo zelené, v letných mesiacoch sa šištice listov vyfarbí sýto červeno a na jeseň sa stáva sýto zelené. Rovnako sa chová aj Sedum tetractinum, sýto kapustová sa mení na bronzovú a vracia sa späť k zelenej farbe. Potom sú druhy, napr Sedum elacombianum, ktoré svojou sviežou, hráškovo zelenú farbu zachováva po celý rok až do jesene. Někěteré druhy sa po odkvitnutí úplne vytratí (Sedum Aizoon) a niektoré druhy svoju farebnosť predvedú až ku koncu vegetačného obdobia, kedy sa ich listy vyfarbia rôznymi odtieňov červenej až bronzové. Mňa osobne fascinuje Sedum rupifragum. Nádherný druh s jasne zelenými listami, ktoré na jeseň septembra bronzovú bravo. Rovnako tak ako Sedum rupestre 'Angelina'. Druh ktorý miluje slnko na jar septembra zlatisto žltou farbou svojich čárkovitých listov. Pred kvetom je lepšie rašiace kvetné stvoly zostrihnúť, tým sa rastlina zmladí, obnoví sa farebnosť a na jeseň nové prírastky z leta svoje vrcholky zalatavých listov sfarbí do bronzova. Obodobně sa chodvá aj Sedum acre 'yelow Queen'.

A tak by som mohla pokračovať do nekonečna. Svet rozchodníkov je rôznorodý, veľmi premenlivý a vďaka svojej variabilite nie je rozhodne nudný. Skúste jeden druh zasadiť do rôznych druhov pôdy, umiestniť na rôzne miesta v záhrade a budete prekvapení koľko foriem sa Vám zrazu objaví.